Prvá písomná zmienka o Veľkej Ide je z času kráľa IV. Béla z 1251. Obyvatelia dedinky patrili do rodu Aba, medzi ktorými boli rodiny Gagyi, Somosy, Nádasdy a Ida. Podľa predpokladov práve rodina Ida žila na brehu potoka a stadiaľ dostal aj svoj názov, tak isto ako aj dedina. 
Dedina cez stáročia mala viacero názvy a to Ida, Magna Ida, Nogyda, Nagyda, Nogida, Nagy Ida, Nagyida až po dnešnú Veľkú Idu. 

Usadlosť na dolnom toku Ida sa uvádza ako majetok Morharda. V roku 1319 ako priami vlastníci sa spomínajú synovia Morharda. V roku 1331 sa spomína ako majiteľa usadlosti český rytier Chenyk, ktorý dostal od kráľa do daru za svoje služby a oddanosť. Kráľ Karol v roku 1332 spravovanie mu odňal a ako odškodné mu poskytol hrad Ugod. Za panovania kráľa Žigmunda zemepánom sa stali Perényiovci. Za ich panovania sa vybudoval hrad medzi rokmi 1411 až 1414. Perényi Péter sa dostal do zajatia Jána Jiskra, ktorý ho za 24 tisíc zlatých prepustil. Perényi toľko zlata nemal a požičal si od pána Modrára Pála z Körmöcu. Keďže Perényi nevedel peniaze vrátiť, stal sa majiteľom pozemkov Pála. Jeho právo na Veľkú Idu potvrdil aj kráľ Mátyás (Matej). Naspäť do majetku Perényiovcov dostala Veľká Ida ako veno, keď si Perényi János zobral za manželku Katalin Modrárovú. V roku 1427 sa spomína Na Veľkú Idu ako mestečko. Perényiovci podporovali kráľa Žigmunda a preto generál Pucheim chcel dobyť hrad pre svojho pána cisára Ferdinanda Habsburského. Vojaci hrad podľa legendy opustili a jeho ochranu nechali na miestnych cigánov, ktorí po 20-tom dni boja prepustili dobyvateľom. Tí hrad zrovnali so zemou. V rokoch 1688 ako majiteľ kaštieľa spomína sa gróf István Csáky. Rod Csákyovcov dlho boli majiteľmi Veľkej Idy. Posledným zemepánom v obci boli grófska rodina Schell až do roku 1945. 

V roku 1808 sa po prvýkrát objavil v písomnej podobe slovenský názov Welká – Ida vel Ida. Šlo o dvojité pomenovanie, čo už samo osebe poukazuje na jeho labilitu, nakoľko obec ako taká bola vždy silne maďarská. Preto sa nepredpokladá, že tento názov jestvoval už v stredoveku. Skôr s istotou možno tvrdiť, že si ho ľud vytvoril niekedy v 18. storočí a postupom došlo k úprave na dnes známy názov Veľká Ida. V tom období sa totiž na hornom toku Idy udiali značné národnostné prelivy obyvateľstva, prichádzalo do týchto končín čoraz viac Slovákov, ktorí bez akýchkoľvek ťažkostí vedeli preložiť do svojej reči maďarské pojmy ako nagy (veľký) alebo kis (malý). Slovenský názov obce sa v stredoveku neobjavil ani raz, nespomína ho žiadna zachovalá listina. 

Vznik Abaujskej stolice bol samozrejme pre rod Aba veľkým prínosom. V krátkosti spomenuté, zabezpečil im upevnenie vplyvu, možnosť rozhodovať veľkou mierou o svojich právomociach, vlastne rozhodovať o všetkom. A to s pretvárkou, že tak konajú v záujme blaha poddaných, pritom za maskou sa v skutočnosti ukrývalo blaho osobné. Chotár Ida sa teda stal súčasťou Abaujskej stolice. So svojou vynikajúcou polohou, lesmi, potokmi a v neposlednom rade rovinami s úrodnou pôdou prestavoval územie, ktoré malo všetky predpoklady k hustému zaľudneniu. 
Dominantou Veľkej Idy je nepochybne krásny zachovalý kaštieľ, v ktorom dnes sídli Obecný úrad. Pôvodne renesančno - baroková stavba bola postavená na podnet Csákyovcov niekedy po roku 1688. 
Pri kaštieli sa nachádza rybník, ktorý dal vyhĺbiť údajne ešte v roku 1589 Perényi János. 
Menej honosný bol kaštieľ postavený v roku 1824 v klasicistickom štýle. Prízemná budova so silne vystupujúcim stredným rizalitom a toskánskymi stĺpmi slúžila kedysi ako sídlo rodiny Brezsányi. Pre dnešné dni sa z neho zachovali už iba ruiny. 
V klasicistickom slohu bola v prvej polovici 19. storočia vybudovaná aj jednopodlažná kúria s toskánskymi pilastrami vysokého rádu, na ktorých spočíval architráv s tympanónom a akrotériami. Táto budova však po sérii stavebných úprav stratila svoju pôvodnú tvár. Dnes slúži ako kultúrny dom. 

Priestory kaštieľa využíva Obecný úrad, ktorý je istou formou moci (úradnou), ale v porovnaní s tými predošlými slúži plnou mierou obyvateľom a nie oni jej. 
Fabrika, ktorá svojou rozpínavosťou Veľkú Idu takmer zničila, stojí naďalej. V dobrom aj zlom spomínané VSŽ Košice dnes sčasti patrí americkému koncernu U.S.S. 
Dlhodobým sledovaním príslušného ministerstva bolo konšatované: „Veľká Ida sa nachádza v oblasti s najviac narušeným životným prostredím na Slovensku.“